Ekosystémy, jedna z najdôležitejších funkčných jednotiek, ktoré ľudia vytvorili a založili, aby lepšie porozumeli prírode, sa skladajú z rôznych zložiek.
Tieto komplexné systémy, v ktorých sa vyvíja život, sú tvorené sieťou, v ktorej komponenty rôzneho druhu na seba vzájomne pôsobia, čo umožňuje správne fungovanie a optimálnu rovnováhu ekosystémov. Pre lepšie pochopenie charakteristík každého ekosystému je životne dôležité vedieť rozlíšiť jeho zložky, úlohu, ktorú každý z nich zohráva v rámci ekosystému, ako aj poznať význam iných pojmov, ktoré niekedy nájdeme v článkoch a definície, ktoré hovoria o ekosystémoch. Ide napríklad o pojmy biotop, biotop, bióm, biocenóza alebo ekologická nika.
Nemusíme byť odborníkmi ani odborníkmi na ekológiu, aby sme tieto pojmy vedeli rozlíšiť, keďže stačí trocha zvedavosti o fungovaní prírody a občasný článok na túto tému, ako napríklad tento od Green Ecologist, v ktorom budeme povedať podrobne aké sú zložky ekosystému.
Čo je to ekosystém a jeho hlavné typy
Keď hovoríme o ekosystéme, hovoríme o a biologický systém v ktorom všetky interakcie medzi živými vecami a prostredím v ktorom sa vyvíjajú (biotop), ako aj zdroje, ktoré poskytuje samotný ekosystém a rôzne energetické prúdy, ktoré sa v ňom vyskytujú. Tento termín zaviedol Roy Clapham v roku 1930 vzhľadom na potrebu lepšie porozumieť vzájomným vzťahom, ktoré sú vytvorené medzi komunitami živých bytostí a fyzickým prostredím, ktoré ich obklopuje, bez ohľadu na kút planéty.
Ekosystémy sú zase súčasťou ďalšej väčšej biologickej jednotky: biómov. Tieto prírodné regióny majú podobné charakteristiky a ukrývajú podobné druhy flóry a fauny. Každý bióm je tvorený ekosystémami, ktoré ich navzájom odlišujú.
Týmto spôsobom môžeme nájsť rôzne typy ekosystémovv závislosti od prostredia, v ktorom existujú:
- Suchozemské ekosystémy: kam patria púšte, džungle, lesy, tundry, pasienky (trávne porasty, stepi a savany) a kroviny.
- Vodné ekosystémy: moria, jazerá a rybníky (lentické ekosystémy relatívne stojatých vôd), ako aj rieky, potoky alebo pramene (lotické ekosystémy, kde pohyb vody prebieha jedným prevažujúcim smerom).
- Zmiešané ekosystémy (voda – zem) a vzduch – zem (vzduch – zem): pobrežia, mokrade, mangrovníky a močiare.
- Umelé alebo neprírodné ekosystémy modifikovanej krajiny (vytvorené človekom): mestské a vidiecke.
V tomto ďalšom článku o zelenom ekológovi vysvetľujeme viac o tom, čo je ekosystém. Okrem toho vám tu nechávame video, ktoré podrobne vysvetľuje definíciu a typy ekosystémov a nižšie sa môžete dozvedieť o ich zložkách.
Aké sú zložky ekosystému
Každý ekosystém sa skladá zo štrukturálnych komponentov a funkčných komponentov. Pozrime sa podrobnejšie, z čoho pozostávajú, a položme si nejaké príklady zložiek ekosystému aby som im lepšie porozumel.
Abiotické zložky ekosystému
V rámci štruktúrnych nájdeme zložky fyzikálne a zložky chemické (abiotické). Ide o neživé prvky ako je pôda, vlhkosť, klíma, teplota, teplo, nadmorská výška a zemepisná šírka, slnečné svetlo, vietor, atmosférický tlak a voda; ako aj organické a anorganické chemické látky, ktoré spolu tvoria biotop, teda priestor, ktorý obývajú živé bytosti.
Biotické zložky ekosystému
Výroky živé bytosti Sú zložkami druhej veľkej skupiny štrukturálnych zložiek ekosystému, biotických (živých) zložiek, ktoré zahŕňajú rôzne druhy zvierat a rastlín. Všetky zohrávajú v ekosystéme životne dôležitú úlohu a môžeme ich podľa úlohy v rámci potravinového reťazca zaradiť na organizmy producentské (autotrofy, syntetizujú si vlastnú potravu z chemických zložiek), organizmy konzumné (heterotrofy, konzumujú už syntetizované potraviny). Táto posledná skupina sa zase delí na primárnych konzumentov (bylinožravce), sekundárnych (mäsožravce, ktoré sa živia bylinožravcami), terciárnych (mäsožravce, ktoré sa živia inými mäsožravcami) a skupinu rozkladačov (tých, ktorí sa živia mŕtvymi organizmami a exkrementmi).
Živé bytosti sú zoskupené do populácií (skupiny jedincov jedného druhu) a spoločenstiev (rôzne populácie žijúce v tom istom ekosystéme). Každý jednotlivec hrá rolu alebo rolu v rámci každého spoločenstva a ekosystému, ktorá zodpovedá jeho ekologickej nike.
Na druhej strane, funkčné zložky ekosystému (toky energie, cykly živín, cykly vody a uhlíka a potravinové reťazce) sú zodpovedné za umožnenie vzájomných vzťahov, ktoré sa vyskytujú v ekosystémoch, medzi živými bytosťami a prostredím, v ktorom žijú. Na obrázkoch nižšie môžete vidieť ekosystém plný biodiverzity a schému zložiek ekosystému.
V tomto ďalšom príspevku hovoríme o rozdieloch medzi biotickými a abiotickými.
Ako funguje ekosystém – zhrnutie
Teraz, keď poznáme rôzne zložky ekosystému a hlavné typy, ktoré existujú, poďme si to stručne popísať ako fungujú ekosystémy, aké vzťahy v nich existujú a aké ďalšie pojmy sú dôležité pre úplné pochopenie tejto témy.
Odlišné biologické spoločenstvá živých bytostí (známa aj ako biocenóza ekosystému) sa navzájom ovplyvňujú v danom priestore (biotope), čo poskytuje a zaručuje environmentálne podmienky, ktoré potrebujú na prežitie, bez ohľadu na typ ekosystému, v ktorom žijú.
Zameranie na vzťahy medzi rôznymi komunitami ekosystémumôžeme nájsť negatívne vzťahy (ako je parazitizmus, súťaživosť a predácia), ako aj pozitívne vzťahy (situácie komenzalizmu, vzájomnosti a spolupráce medzi druhmi a komunitami) a neutrálne vzťahy (v ktorých si obe skupiny navzájom neprospievajú ani neubližujú, situácia neutrality).
Týmto spôsobom zostáva ekosystém v nepretržitej prevádzke, kde toky hmoty a energie a vzťahy medzi organizmami vytvárajú ekologickú postupnosť v spoločenstvách. To umožňuje rozvoj rôznych zložiek ekosystému a udržiavanie optimálnej rovnováhy medzi živými bytosťami a životným prostredím. Tu sa môžete dozvedieť viac o tom, čo je ekologická sukcesia, fázy a príklady.
Ak chcete tému fungovania ekosystémov ďalej rozširovať, môže vám pomôcť tento obrázok nižšie a tento ďalší článok od Green Ecologist na tému Ako funguje ekosystém.
Ak si chcete prečítať viac podobných článkov ako Aké sú zložky ekosystému, odporúčame vstúpiť do našej kategórie Ekosystémy.
Bibliografia- García, J.E. (2003). Skúmanie ekosystému. Výskum v školskom časopise, 51, 83-100
- Tansley, A. G. (1935). Používanie a zneužívanie vegetačných pojmov a pojmov. Ekológia, 16(3): 284-307
- Sánchez- Cañete, F.J. a Ponte, A. (2010) Pochopenie ekologických konceptov a ich dôsledkov pre environmentálnu výchovu. Eureka Magazine o výučbe a šírení vedy, zväzok 7.
