Od počiatku civilizácie ľudia na uspokojenie svojich rôznych potrieb používali rôzne materiály, ako sú kamene alebo kovy získané z povrchu Zeme. Hoci to so súčasným moderným baníctvom nemá veľa spoločného, tento fakt by sme mohli považovať za jeho najstarší pôvod v tom zmysle, že človek odjakživa využíva prostredie, v ktorom žije, pre svoje prežitie alebo zlepšenie života.
Ale, ako ťažba nerastov ovplyvňuje životné prostredie? V tomto článku Zelený ekológ vám kladieme túto otázku a dávame vám na ňu odpoveď, pričom sa okrem iného vyjadrujeme najmä k negatívnym dôsledkom tejto činnosti.
Evolúcia od starovekého baníctva po moderné baníctvo
Postupom času sa baníctvo vyvinulo od najstaršej známej, datovanej približne pred 43 000 rokmi (Leví jaskyne vo Svazijsku), cez baníctvo v starovekom Egypte, Grécku či Ríme. Moderné baníctvo so svojimi veľkými exploatáciami sa však objavilo v priebehu posledných troch storočí (19., 20. a 21. storočia), keď populačný a priemyselný rast planéty exponenciálne rástol a s ním aj potreby obyvateľstva.
Medzi tieto potreby patrí väčší dopyt po surovinách pre stavebníctvo, priemysel či energetiku, ktoré sa v mnohých prípadoch získavajú z pobrežných ložísk. Čoraz nekontrolovanejšie využívanie našich prírodných zdrojov však so sebou prináša rad problémov. A) Áno, moderná ťažba má aj negatívne dôsledky pre našu planétu.
Negatívne dôsledky ťažby nerastov na životné prostredie
Niektorí negatívne dôsledky modernej ťažby na životné prostredie, ktoré sa ukážu ako najdôležitejšie, sú nasledovné:
- Zmeny v morfológii terénu: ťažba nerastov na povrchu zeme vedie k veľkým vykopávkam. Okrem toho sa odlesňujú veľké plochy pôdy, čo vedie k strate pôdy v dôsledku erózie, strate biotopov pre mnohé formy života, strate biodiverzity alebo zmene niektorých biogeochemických cyklov, ako je voda.
- Znečistenie vzduchu: Ťažba nerastov uvoľňuje do prostredia prach a iné toxické plyny pochádzajúce z výbuchov, ktoré rozbíjajú horniny. Tieto plyny môžu spôsobiť vážne dýchacie problémy ľuďom a zvieratám, ktoré obývajú blízke oblasti. Okrem toho sú to plyny, ktoré sa môžu dostať do atmosféry a spôsobiť skleníkový efekt, čo prispieva k zmene klímy a jej hrozným následkom.
- Znečistenie povrchových vôd: Niekedy sa chemické materiály, ktoré sa používajú alebo uvoľňujú počas ťažieb, nespracúvajú správne a môžu náhodne uniknúť do povrchových vôd, kontaminovať ich a spôsobiť vážne škody na ich faune a flóre, ako je ich strata. Zvieratá, ktoré sa v mnohých prípadoch živia filtráciou, takže toxické zlúčeniny môžu prechádzať cez trofické reťazce.
- Znečistenie podzemných vôd: Odpad z bane je zvyčajne premývaný dažďovou vodou a niekedy je prenášaný a filtrovaný do nádrží podzemných vôd, ktoré ich kontaminujú.
- Škody na flóre a faune: škody, ku ktorým dôjde v dôsledku vyššie uvedených bodov. Počet druhov sa zmenšuje, sú vytláčané zo svojho biotopu atď.
Typ míny ovplyvňuje prostredie rôzne
The negatívne dopady ťažby nerastov na životné prostredie, do značnej miery závisia aj od druh ťažby, pričom zásadne rozlišuje dva typy baní: podzemné bane a povrchové bane.
Vplyv podzemných baní na životné prostredie
Razia sa ako prepojené štôlne pod zemou pomocou trhavín. Vo všeobecnosti je vplyv tohto typu baní na životné prostredie menší, pretože zmeny na povrchu sú malé, hoci dochádza aj ku kontaminácii vôd a vodonosných vrstiev. Tieto typy baní sa postupne nahrádzajú účinnejšími metódami.
Aký je vplyv povrchovej ťažby na životné prostredie
V súčasnosti predstavujú prevažnú väčšinu banských prevádzok. Jeho vplyv na životné prostredie je oveľa väčší ako u predchádzajúcich, keďže viac ovplyvňuje životné prostredie, spôsobuje odlesňovanie, väčšiu stratu biotopov či znečistenie vôd. Líšia sa v samotných povrchových baniach, lomoch (nebezpečné z dôvodu väčšej blízkosti k mestským oblastiam a spôsobujú vznik mestských skládok) a lúhovej ťažbe, ktorá využíva chemické produkty na premývanie (lúhovanie) ťažených nerastov, čo spôsobuje veľké znečistenie vody.
Príklad toho, ako ťažba nerastov ovplyvňuje životné prostredie
Toto je príklad, ktorý môžeme nájsť v Španielsku. Zaujímavou oblasťou bolo mesto Leonese Laciana. Predstavuje územie dolín s veľkým bohatstvom biodiverzity, s vyhlásenými územiami komunitného záujmu (SCI), osobitnej ochrany vtáctva (ZEPA) či biosférických rezervácií UNESCO. V tejto doline sa v posledných rokoch rozmohli veľký počet ťažobných operácií, mnohí z nich neprihlásení, v súčasnosti zanechávajú krajinu úplne vyčerpanú, teda úplne vyčerpanú tým, že ju majú nadmerne využívanéa kontaminované.
Ak si chcete prečítať viac podobných článkov ako Ako ťažba nerastov ovplyvňuje životné prostredie, odporúčame vstúpiť do našej kategórie Iné prostredie.
